Ako malý frkan som v s mamou rád čumel do školského atlasu. Atlas bol v skrinke vedľa postele. O niekoľko rokov ho vystriedali pornočasopisy a o pár ďalších rokov také malé chlpaté guľočky s výstupkami…
No každopádne som tam pôvodne mal atlas.
Viac než tichomorské ostrovy s nahatými Polynézankami či Sahara s rozpálenými Tuarégmi ma fascinovalo mesto Aš. Hypnoticky som hľadel na západný cíp Československej socialistickej republiky a Aš v mojich junáckych predstavách stelesňoval mystickú Kaabu cestovateľských ambícií.
Nemýlil som sa. Po pracovnej návšteve Ašu (Aša? Aše?) a okolia minulý týždeň som s uspokojením konštatoval, že toto miesto sa vymyká bežným merítkam nielen svojou polohou a ťažko skloňovateľným názvom, ale i obchodným domom PRIOR (na predaj), 1. Ašskou zastavárnou a okolím, kde je možné natáčať mayovky… Radostne som do mesta pricestoval a ešte radostnejšie ho opúšťal.
Tento príspevok je venovaný mojej dobrej mamine, ktorá ma ako haranta viedla k budovaniu detských predstáv.