All those moments will be lost in time, like tears in rain…

Končí rok 2019 a pokiaľ Vás zaujíma, ako taký rok 2019 vypadá, tak sa stačí pozrieť na film kde hrá Harrison Ford jedinú normálnu rolu vyjma infantilných kokotín typu Star Wars. Schválne, ako si predstavovali rok 2019 v Los Angeles pred štyridsiatimi rokmi? Takto.



Bavil som som sa s kamarátom na vínku o štandardnom klišé a to apokalyptické vízie a antropocén vízií o budúcnosti – zdá sa, že svet agenta Deckarda sa tomuto klišé nevymyká. Ridleyho Scotta ovplyvnili komixy Geoffa Darrowa (Hard Boiled school) a časopis Heavy Metal – oboje hýri obdobnými obrazmi. Všeobecná myšlienka antropocénu zahaleného splodinami (= večná noc) a prachom (= stála kondenzácia a dážď) do toho skvele zapadá. Ale…

Ale to, že Ridley nemal prachy. Preto namiesto „absolútnej futuričnosti“ urobil niečo ako „retro-future“ a v noci sa točilo preto, lebo prenájom exterérov bol v tejto dobe lacnejší. Dážď a výpary tam boli preto, nech zakryjú nedostatky narýchlo a lacno sflikovaných kulís. Toľko k „prelomovej“ vízii blízkej budúcnosti v roku 2019.

Ale je nutné mu uznať, že to všetko vytvoril a natočil bez počítačových trikov. Ako inak, v roku 1981…