Quirim Tatarlar (Fall Barbarossa)

Keďže dobrodružný exkurz do východných stepí vyvolal paniku naprieč východnou Európou (od kyjevskej ambasády po Ústí nad Labem), je načase vylíčiť pravdivú, pravdivú a nič len pravdivú históriu celého tohto podniku, symbolicky uzavretého dedkovým „Dr. Livingstone, I presume“. Fall Barbarossa 2010.

Tvrdenie, že expedícia bola motivovaná zberom krvežíznivých flebotomov je samozrejme len lacnou zásterkou skutočného, ďaleko ambicióznejšieho projektu „po stopách generálmajora von Mansteina„. V kokpite PzKpfw IV, vtipne maskovaného ako Fiat Scudo sme odňali mestám Sevastopol a Kerč pochybný titul „gorod geroj“ a v jaltskom Livadijskom paláci uskutočnili „veľkú trojku“, ktorá žiaľbohu nemá nič spoločné s tou švédskou. Vzhľadom k tomu, že som neprezieravo pozbyl telefón, neposkytnem vám fotoreport z cintorína wehrmachtu pri Balaklave, kde sme strávili zádumčivú chvíľku počas ktorej sa nám tlačili slzy dojatia do podpažia.

Balaklava bola ostatne v ikriminovaných dňoch poctená i bajkerskou návštevou Vladimira Vladimiroviča, ktorého ochranka v čiernych nabušených kárach nás nekompromisne vytlačila z cesty. Pochopil som, že studená vojna skutočne skončila, keďže Vladimir Vladimirovič dorazil na motocykli Нарлей  Давидсон.

Celá Ukrajina a Krym zvlášť sú vcelku úspešne stále indoktrinované otcami revolucionármi (Leninský región, Leninskoe atď…), takže sme z náhleho popudu vzdoru zorganizovali akciu „Vladimíre Iljiči, z podstavca jdeš do piči“ so zakomponovaným minimalistickým vohozom po vzore RHCP…

V Sudaku sme si ozrejmili, že „není nutno pevnost ztékati“, nakoľko sme ju dobyli ľsťou hodnou Odyssea, Feodosiju sme preleteli a záver výpravy patril kerčskému prielivu, kde začalo oslobodzovanie Krymu Červenou Armádou v 43-ťom (vzhľadom k tomu, že krymskí Tatari po príchode wehrmachtu radostne obnovili Krymský Chanát a povešali červených komisárov na kandelábre, neboli zrejme z „oslobodzovania“ dvakrát nadšení…). Ešte zmočiť nohy v Azovskom mori a potom sa už len nechať okradnúť v Kerči…

Najväčším drsňákom výpravy bol René, ktorý nás ani napriek strašlivému zraneniu v boji neopustil. Veľmi pekne ďakujem všetkým zúčastneným za pohodu, špeciálne ďakujem p. Martinkovej a celému užhorodskému konzulátu, Alsu (za doprovod domov), Bibi a Margarétke, že na mňa počkali. Foto – Vladino, Alsu, Pája. Výpravu duchovne povznášal Brutek modelář.

Rady cestovavateľom:
– na Ukrajine nepoznajú tuzér (ani v hospodách), ale veľmi dobre poznajú úplatky – milícia
– kúpanie v mori nahý je automaticky problém – milícia
– je jedno, či dodržujete rýchlosť, prehreškom je mať cudzineckú značku – milícia