aj muži majú svoje dni

tento článoček nemá nič spoločné s Českou sodou… (okrem toho, je vtipnejší)

Ranný rituál cigárka a kafíčka (kafíčko, toť moje potešeníčko) si odbývam zväčša v prítomnosti monštruózneho popolníku pred našim kanclom, ak vás to náhodou zaujíma. Z Prokoplého bubnu hospody U Vojáka sa plížia mátohy pozdných opilcov a svieže študentky 2. LF odhaľujú belostné kolienka v raňajšom slniečku vykúkavšieho spoza motolského golfu. Pravidelnú spoločnosť mi robia gangbang niggers miestnej špeditérskej firmy, poznáte to – takí tí útli chlapci s ramenami nie širšími ako stodola, rukami nie väčšími než lyžica bagra, seržant Navážka, no…
„Sparta, pyčovole…, to to ten Kadlec zase dočutal…, Bergr je vůl…“. Blood & Honour na trikách nemajú, ale mikinky Longsdale už áno. Deklarácia kvalít Baníku mi nepríde ako najvhodnejší úvod do konverzácie nastávajúceho dňa (ledaže by som bol už v rozbehu) a intelektuálnu nadradenosť opatrne demonštrujem Erbenovou Kyticí vtipne uloženou v spodnom šuplíku pracovného stola v zamknutom kancli…

Ovšem, nie je všetko, čo sa blyští, ako svojho času rozvážne poznamenal major Terazky. V dnešnej rannej hĺbkovej analýze („Sparta-Kadlec-pyčo-Sparta“) zaznela do rozjasaného rána poznámka, ktorá vo mne vzbudila asi taký pocit, ako keď si v tramvaji chcem dať ruky do nohavíc a zistím, že som si ich ráno zabudol obliecť.

„…jó, je to vedle tý cukrárny, kam chodím na zmrzlinu, výtečnou…“

this is blasphemy
this is madness…
nie, aj muži majú svoje dni…