„Ten chlap je stále sexi“ prehlásila manželka moja najsamlepšia, zo všetkých najkrajšia. Laco Deczi & Celula New York v Aussigu (v nároďáku) 16.4. 2008.
Nepochybne. A to sme ešte polhoďku pred začiatkom koncertu nemali o ňom ani šajn a ústecký večer sa chystal uberať po klišéovitej trajektórii „večíra-kafe+kydy-zdrhnutie do hospody-chlastanie+kydy atď“. V náhlom popude duchovného sebazdokonaľovania som si však na záchod pribalil útlu brožúrku Ústeckých přehledov, kde stálo čierne na bielom, že asi tak o polhoďku začína v nároďáku hrať „stále sexi chlap“ aj s Celula New York… a to za hriešnych 100 kačiek. Skrátil som toaletné úkony na nezbytné minimum a s manželkou mojou najsamlepšou, zo všetkých najkrajšou, sme vyrazili…
Tí chlapi boli fenomenálni a ten šialený japončík s baskajtrou (Nob Kinukawa)… Nikdy som nerozumel džezu a od doby, kedy som ráčil spoznať Pletyho, sa moj hudobný vkus dramaticky zhoršil .>), ale tá namakaná strojová rutina a nenútená hravosť ma prinútili odpotácať sa do kantýny, kde som sedel a rozjímal nad půlitrom Eggenbergu, aké mám šance dožiť sa sedemdesiatky, ktorú by mladé manželky najsamlepšie, zo všetkých najkrajšie, lakonicky označili za „stále sexi“…
Džez is not dead, only smells funny.
smoke your tapes old muffler
Nob Kinukawa is sexy!!! :P
všetci sú sexi, len ja môžem ísť kúriť staré kazety… .>(